Malá bajkovačka vo veľkom meste, rovno za rohom

Tak reku dostal si opušťák, tak poď zbierať kondičku na lepšie výlety. Z Dúbravky (štart o jedenástej) popri Tescu cez kopček na Železnú studienku, polmaratónskou traťou pekne asfaltkou hore do kopcov. Teplo je a ešte len bude. Kapre v jazerách ohrievaju chrbáty, no aj by som k nim zabehol na kus reči, trošku si dopriať horizontály. Pri druhom kameňolome dávam novú vodu, lebo tá vo flaši je už teplá a z rúrky tečie chladená. Pozerám, že som tu bol asi pred rokom, a domček obďaleč je akýsi novší. Aj tabule pribudli... Akási včelárina... No pekný počin, ale je zavreté, tak len okuk a pár fotiek, čo to tam je. Smer doprava, stúpanie pozvoľna, pekná trasa, vlhko v lese po daždi, vonia všetko a rôzne. Tesne pred Bielym krížom ale stupák ako hrom, no komu dôjdu baterky (napr. v ebiku), tak môže dobiť priamo zo SEPS siete. Bzučí tu 400 kV, takže dá sa fakt za pár sekúnd.

Na Bielom kríži pekná lúčka, je sa kde zložiť. Na konci bufet, tankujem kofolu a do zásoby jednu premiérsku malinovku, viď fotka. No veď uvidím, či bude silná alebo iba s úsmevom... Popozerám mapy, čo kde sa tu ešte dačo dá, som tu prvý raz. Upúta ma príbeh havárie lietadla, tak reku dobre, je to blízko, len sa treba správne naštelovať na smer Vajnory. Zjazd je pekný, aj pekne šutrový, nasekané občas až priostro (dávam pozor na moje polosliky). Odbočku k miestu havárie prešusujem, značená je veľmi biedne, aj to z opačného smeru. Takže si dám mierny šlapák ešte raz, ale nevadí. Po chvíľke ticha a oddychu ide sa ďalej. Už iba smerom dole cez les, po šotoline, prebehnem cez záhradkové kolónie a vyjdem pri BAZ križovatke.

Hneď vpravo je cyklo bufet-krčma, s pekným menom Optimista, a aj s pekným prostredím. Aj deti si nájdu svoje, aj posedieť je kde, aj bike sa tu dá opraviť. Druhá kofola a pokračujem. Cyklochodníky v Bratislave sa stále rozvíjajú, a tak skúšam nasledovať, čo je načarbané po zemi. Nie je to dokonalé, ale celkom fajn sa dá prejsť cez Raču až do centra mesta (Račianske mýto). Trasované je to paralelne s radiálou električiek, takže celkom dobre mimo rušného prostredia. Až od Zváračáku je to už bieda prostredím aj povrchom chodníka.

Na Račku si dávam pauzu, v parku krásne kvitnú ruže. Otváram malinovku, zjem ovocnú tyčinku, bublinky majú efekt presne ako tie v politike. Park prázdny a tých pár unavených ľudí, čo po lavičkách sedia, no aj mi je ich ľúto. Tri hodiny poobede.  Detský kútik v ihrisku je, ale asi málo využívaný, prebehnem okolo akejsi kozmonautickej témy v skale a smerujem k tunelu a na Kamzík hore kopcom. Stupák mi okoreňuje zopár zle postavených áut, lešenie a pouličné osvetlenie..... Stĺpy keď sadili, netušili, že tade dakto potlačí kočiar alebo bike.

Na Kamzíku prechádzam zónou masového mototurizmu (plné parkovisko a priľahlé bufety). Bobová dráha fičí... No takie sú tie moderné zábavky... Tu si spomínam na Janka Banka, ako sme nedávno o Kamzíku spolu písali na zimnú tému. Dávam si pol litra hroznovky, lebo energia akosi došla, a tu ejhľa, že kto mi kradne energiu! Konečne sa všetko vysvetlilo. Vespula vulgaris, tak jej nechávam cucnúť, mňa už cuclo slnko do chrbta aj tak dosť.

Od Janovho článku som mal ešte isté nejasnosti, tak som ich išiel preveriť priamo v teréne. Smerom na sever, odbočka doľava popod lanovku a pohodlným lesným chodníkom dole kopcom. Zopár zákrut a mostík ohlasuje bikepark a o minútku aj prístrešok s ohniskom a studničkou. Fajná voda, dobre ju chladia. Rozbory hygieniczne robené v apríli 2018 s výsledkom pitná. Dobre padne ochladiť hlavu a zmyť mastnotu z rúk. Pozerám na tabuľu: cvičná slalomová lúka. Tak to je to miesto z Janovho článku. Sklon severoseverozápad... Tak tam sneh vytrimal, priesek je úzky, ideálne spravené. Nuž tak na zimu je príprava už v lete. Aj si spomínam, že som to už pešo traverzoval pred rokmi na jeseň, lenže o pár desiatok metrov povyše. Skladačka je teda kompletná Jano, ďalšie správy odtiaľ pošlem v zime, ak budú podmienky.

Dole kopcom ohrejem brzdy a les ma vypľuje na druhom kilometri polmaratónskej trate, doslova do rybníka... Kto neubrzdí, ten zakalí kotúče na zeleno. Potom už nazad asfaltkou zase do „civilizácie“. „Bikeri a behači“ tie karbóny nakladajú na odstavené Touaregy, Audiny a iné dymiace obludy... No to je ten zdravý životný štýl... Doviezť sa niekam autom... Aa potom ísť „športovať“ a celé to zaklincovať v bufete pri plackách, pive a cigarete...

Zo Železnej studienky už krokom tlačím na posledný kopček, idúc okolo modrých papuč-čakačov, k Tescu sa zhupnem a smer Dúbravka už nie je ďaleko. Ešte nad Tescom obdivujem zelených meračov - kontrolórov, ako stoja na šrafovanom a clonia výhľadu do križovatky umne zaparkovaným kombíkom. Aj hriešnikov zastavia tak, aby čo najmenej vidno bolo... No veď pomáhať a chrániť... Bože chráň a pomôž si sám.... Tak dáko naše staré mamy spomínali...

Príjazd domov tesne po šestnástej. Pekný výlet, počasie prialo, už to bola jeseň a aj dačo bolo vidno. Nabudúce zase inšia kombinácia, je z čoho mixovať.

Odbajkované v sobotu 11. augusta 2018

Sherpa