Skialpaktual

Koncom novembra by sa dalo povedať, že je to na dobrej ceste. Sneh sa pomaly zbiera vo vyšších nadmorských výškach a na tento dátum je optimistické, že sa už dlhšie šlape na Chopok z obidvoch strán. Dobre sú na tom Martinské hole, hrebeň Krivánskej Malej Fatry, videli sme už na nete aj lyžiarske video s lavínou zo Západných Tatier. Z utajených zdrojov už sa šušká aj o aktivite vo vyšších výškach VT. Šlapači už otvorili sezónu na Kráľovej holi a z poľskej strany VT idú správy o bohatej nádielke na Kasprovom vrchu a okolí. Sneženie prišlo hlavne ak

Aj keď som v ústrety poslednej marcovej nedeli znovu rozmýšľal nad bicyklom, nedalo mi odmietnuť ponuku pomôcť vyťažiť auto. A aj keď vraj pôvodná idea bola smer sever, až kamsi do Poľska, nakoniec som sa s úžasom viezol smer juh. Aj tak dobre, nemusel som sa o nič starať, len šliapať. Po teplom týždni znovu boli na víkend samozrejme ohlasované fronty a poriadne ochladenie, takže v očakávaní betónového firnu sme začali (skoro) od parkoviska. To bolo samozrejme totálne prázdne (7 Evri na deň), lebo popri ceste útulné parkovacie miestečká zadara. Len

Nedeľa slnečná, bezveterná, partia sa nazbierala do plného auta, tak nastal dôvod vyraziť tam, kam sa spojmi z Turca ťažko dostať. Po autoprehliadke krás Oravy z hlavnej cesty sme to teda zapichli pri chate Zverovka, keď sme na poslednom úseku cesty zo Zuberca zúfalo sledovali, ako je v doline málo snehu. Tu sme ho teda čakali viac, aj keď ho smerom hore pribúdalo. Ale dosť nesmelo – a v lese na ňom leží dosť špiny. Čo už, trochu aj ponesieme. Kolektívne sme sa nejako zhodli, že zalezieme do Látanej doliny a tam niekde sa budeme motať, možno aj na návšt

Kde bolo, tam bolo, ukázala sa pekná sobota, prvá marcová - prvá pekná ani neviem odkedy. Aj keď po teplých pracovných dňoch prituhlo, snehom na severných svahoch to hádam moc neublížilo. No nevídali! A ešte aj model na fotky sa našiel a bolo treba poobzerať zas niečo nové, tak sa išlo – objavovať. Lebo na Magurke sme ešte neboli, aj keď každý iný už určite hej. No a čo? To je ťažko, bez auta sa tam dostať... Teraz bolo k dispozícii, aj s reťazami dokonca. Čo k dispozícii nebolo? Znalosti o prístupe a o stave cesty. Tak sme reťaze nechali v ku

Napriek názvu boli podmienky aj hraničné, aj dobré. Ako je to možné? Tiež sme sa divili, aj keď tie hraničné podmienky dominovali. Ale že tam nájdeme aj prášok na pár oblúkov, to sme teda skoro neverili. Ale poporiadku. Prechádzajúci studený front v nedeľu 5.3. síce zabezpečil na víkend nevyhnutné zhoršenie počasia, jemné poletovanie snehových vločiek a trochu menej jemný severáčik, ale na druhej strane ešte nezabezpečil komfortné prekrytie na kameň zamrznutých, špinavých a hrboľatých firnov novým snehom. To hádam príde, predpoveď je sľubná. Br

Nedeľa mala byť krajšia ako sobota a malo sa ísť na Magurku. Nevyšlo ani jedno ani druhé, ale nevadilo až tak. Skončili sme (a samozrejme predtým aj začali) opäť raz na Prievalci, kam je teraz z Liptovskej Lúžnej dobrá, rovná, ale čím vyššie, tým viac ľadová cesta. Čerstvý poprašok na povrchu ale ujazdený, tak sa dá aj bez reťazí hore dostať. Široká je cesta tiež dostatočne - na parkovanie popri mantineloch, vysokých aj meter. Lebo na parkovištiatku hore pri vysielači je miesto vyhrnuté tak na tri autá. Potom už na lyžiach - začiatok cesty hore les

Týždeň po najporiadnejšej poriadnej snehovej nádielke som si povedal, že miestni znalci už budú mať všetky stopy poťahané, že nebudem musieť vymýšľať, len sa budem musieť nechať viesť „koľajnicami“. Zas po piatich (samozrejme pracovných) dňoch pekného počasia snehy už isto sadli a s nejakými prašanmi sa nebude dať počítať, ale o tie mi nikdy nešlo. Na víkend klasicky predpoveď zahlásila zhoršenie počasia aj s prechádzajúcim frontom a nárazmi poriadneho vetra, ale nejaké okná modrej farby v sivom výhľade mrakmi zatiahnutého hrebeňa ten A

Tlaková níž so svojou víchricou a prívalmi snehu odtiahla od nás niekam k Čiernemu moru, ale na hrebeňoch ešte nejaké tie mraky nechala, aj jedovatý severáčik - v nárazoch mal dobiedzať vraj až šesťdesiatkou. Pri mínus desiatich by to nebola veľmi pohodovka, takže to chcelo vymyslieť jednoznačne nejakú jednosmerku, s vetrom do chrbta. A zároveň frekventovanú, lebo po sobote, strávenej brodením v snehu po kolená, už sa mi to v nedeľu opakovať moc nechcelo :-) Z dostupných možností teda vyhrala táto z nadpisu, tak som o ôsmej ráno pekne pešoval

Nespojiteľné do súvislej túry a nie veľmi typické ciele pre chlpaté lyže, však? Ale! Už druhý raz túto sezónu vyhlásená lavínová štvorka, k tomu na hrebeňoch orkán a snežilo husto stále, aj deň po takmer celoslovenskej snehovej kalamite. To ten víkend pekne začínal... Lenže telo sa samozrejme pýtalo von. Tu je práve výhoda ľahkého skialpového výstroja – do tých závalov snehu peši ani pomyslieť, aj na bežky či snežnice by toho čerstvého bolo veľa. Navyše kto nemá skialp v hlave zafixovaný len v podobe žľabov alebo oblúkov v prašane, ale

Rozmlátené kúpele v Korytnici po výdatnom snežení zavalené bielou masou, našťastie cesta až po otočku autobusu čerstvo prehrnutá a aj parkovisko pre pár áut upratané - v duchu ďakujeme domácim. A skáčeme do lyží hneď tam pri rampe a ešte viac sa tešíme, keď vidíme, že stopa po modrej značke smerom do Hiadeľského sedla je predupaná. Zato ale fest hlboko, miestami skoro po kolená koľaj. Tak ju s vďakou a piesňou na perách leštíme – najskôr pomedzi hororové kulisy zvyškov kúpeľných domov, potom krásnym, zasneženým lesom, v ústrety nepozn

V tejto lavínovej štvorke bolo treba bezpečné miesta sobotných chlpatých radovánok voliť. Ale zase nie moc vysoko, lebo mraky, ani nie moc nízko, lebo tam furt snehu niet. Tak zas voľba padla na istotu – pasienky veľkofatranské. Pred týždňom sa na nich ešte mohli ovce pásť, teraz tam leží pol metra (aj viac) čerstvého, bieleho, bez základu samozrejme. Takto sa klimatická zmena prejavuje, ak by niekto ešte nevedel – čoraz väčšími extrémami. Pre istotu, aj keď to asi málokoho zaujíma (lebo kto chce na lyže, musí autom): chodník z Rybárpoľa do Hrabova

Po pár týždňoch snehovej mizérie a jedinom biednom snežení sa samozrejme stále nedá moc vyberať, kam sa vybrať „na chlpato“, a ešte ak je človek odkázaný na spoje. Žiarska dolina je v tomto betónová istota, v stredu či vo štvrtok tam navyše „testeri“ pospúšťali nestabilné snehy z hrebeňa (Vďaka im, obetavým hrdinom!), tak už je tam aj bezpečno a na dojazdoch pod žľabmi menej kameňov trčí. V sobotu 14.1. sa dalo už z parkoviska, keby sa niekto pýtal... Z toho pri chate. Zdola by sa dalo do lyží opatrne skočiť niekde na treťom kilometri (

Ako na nový rok, tak po celý rok? No, dúfam, že len čiastočne. Lebo počasie krásne a pobyt/pohyb na čerstvom vzduchu a na chlpato tiež môže byť, isteže. Len ten „prílev tropického vzduchu“ s teplotami na tričko aj hore na hrebeni a nebývalá snehová mizéria evokovali skôr prvý apríl ako prvý január. Ale čo navyberáme, sami si za to môžeme... Tak aspoň krátky, jarný, novoročný pohľad na južné svahy Chopku a Derešov - možno budú budúce generácie závidieť, aké sme tu mali kedysi krásne, zasnežené zimy. Kto prv príde, menej platí, takže n

Áno aj vo švajčiarskom Engadine sú problémy so snehom a nie je to to, čo by sme chceli a na čo sme o tomto čase zvyknutí. Aktuálne je to s možnosťami skialpu mimo zjazdoviek obmedzené, ale výhodou tejto oblasti je, že stále sa niečo dá. Dnes (22.12.2022) som vsadil na istotu a išiel omrknúť, ako to vyzerá popri zjazdovkách na Diavolezzu a na Lagalb. Realita predčila moje očakávania. Na Diavolezzu sa dostanete stopou vyšliapanou mimo zjazdovky. Severné svahy Munt Pers sú dokonca, oproti iným, celkom dobre vysnežené a dá sa pri zjazde lyžovať aj mimo zjazdovky

A keby len z jedného! Čo sme my turčianski pašienkári horší od Tatrancov? Zásadná informácia (pre cezpoľných, domáci výšľapisti vedia): hlavné malofatranské nástupné miesta z turčianskej strany - dá sa! Teda aspoň tie hlavné, na pohlavné nebol čas. Ale najprv nevyhnutný súhrn ostatných výčinov počasia: keď konečne nasnežilo, potom na to v piatok 16.12. napršalo a hneď to v noci aj zamrzlo. Našťastie ten hrboľatý ľad zároveň trochu pocukrovalo. Teploty ako na hojdačke, ale výsledok pozitívny, lebo na Martinské hole sa dá už od mostíka pod