Malý skialp vo veľkom meste, a ešte k tomu za domom

Že vraj už reporty  „poušovky“ čiatelia tak neberú, tak treba voľačo inuô napísať. Nuž tak sprobujme... Iný kraj, iný kopec.

Keďže cez týždeň nasnežilo aj v BA, tak okrem kalamity v doprave máme ten sneh aj v lese. Na severných svahoch dokonca aj prachový. Síce len 8 až 15 cm, ale paráda.
V piatok 9.2. po zotmení som kúsok pobrúsil po Kolibe, Kamzíku, somárskou lúčkou dole, potom hore k lanovke, zopár esíčok dole krásnym severným svahom pomedzi krtince. Nazad hore, na lanovke cesnakové placky dotankovať a potom ešte 3x somárskou lúčkou dole a priľahlým lesom hore k autu. Ľudí dokopy osem. Ticho v lese, mäkká stopa, na lúčke utlačený suchý sneh, ideálne podmienky, ani som lyžiarky nedoťahoval.

Nedeľa 11.2. poobede malá lyžiarska vychádzka za bytovkou v Dúbravke, smer Devínska Kobyla. Nástup je na pešo 1km po sídlisku, zopár ľudí sa potklo, keď sa obzerali kam idem s lyžami.... Ale tak svietilo slnko a sneh bol, tak škoda doma sedieť. Dá sa samozrejme celkom dobre pricestovať aj elinou či busom, odkialkoľvek.

Od posledných domov sa už v lese dá šliapať, cestičiek je veľa, daktoré úzke, daktoré pomedzi šípky a hlohy. Aj zver si svoje vychodila, tak sa pridŕžam tých, veď príroda najlepšie vie.  Ale i tak v úctivom predklone s rukami pred hlavou pár metrov som termotričko dral. Ale bez ujmy, no.

Celý areál je vlastne bikový, značené cyklotrasy na Dúbravskej hlavici si možno na nete nájsť, znalci to isto poznajú. Od Hlavice za rampou (závora) fajný ujazdený sneh na asfaltke. Šírka cesty 4,5m, šírka ujazdeného profilu 2,5 metra. Po oboch stranách v hlbšom snehu
natiahnutá bežkárska stopa od nadšencov, parádna. Výletníkov celkom dosť, jarné slnko spravilo pozvánku do prírody, sem - tam nejaké sane či boby vidno.

Je to síce malé prevýšenie, len cca 250m, ale ako tréning a vyvetranie úplne super. Navyše je pomerne ľahký prístup pomocou MHD. Na vrchole Devínskej Kobyly síce nie je výhľad kvôli stromom, ale nevadí. Raketová hláska - základňa ako celkom netradičný doplnok z nedávnej histórie... Kto chce, tak si vylezie do pozorovacej veže.... Ako za starých čias.... Na vojakov... Aaaa dole dole dole dole.... No pozor... Nepřítel naslouchá. Na mobile hneď skáču info SMS od rakúskych operátorov... Vedia, že som tu. Plus ešte sú aj nejaké tie bunkre na okolí.

Snehu tak akurát, v lese na šliapanie dosť, mäkko, odmäk ešte nebol silný, pri tomto počasí to ešte týždeň vydrží. Sem - tam nejaký koreň, kameň či konárik, ale na kameňačky bez problémov. Zjazd bol z kategórie "odjazd" resp. "dojazd" ale oblúčiky sa samozrejme dali nasekať, koľko mal kto chuť. Dojazd k futbalovému štadiónu už trošku adrenalínový, tvrdý podklad a úzko v rizni, a občas už aj šutre. Radšej som vyzul na tie posledné snehové metre. Deti tam mali mostík a boby tam fičali ako Kokosy na snehu.

Cupilupi robocopom cez starú Dúbravku a smerom k električke som bol za ufóna, lebo všetci pozerali, skade idem so zasneženými lyžami. Žraloci nePRovali žiadne veľké lyžiarske stredisko v týchto končinách :-) Aspoň zatiaľ nie.

Takže dá sa aj takto, ak je na čom. Toho roku doslova prekvapenie, že je sneh.... Aj keď len pár dní. Ale tak ďakujeme aj za takéto potešenia pre deti pod aj nad 30 rokov ;-)

Malý update: 12.2. už odmäk, cez deň to asi slnko natopilo, sneh mokrý, dačo aj pomizlo. Večerná prechádzka potme, ale zato v čoraz lepšom tempe :-) Za rampou stretávam privilegovaných motorových, ktovie čo z lesa naložia na korbu.... Či to haldové drevo, alebo dačo štvornohé. Trasa už viac prejazdená, zopár áut bolo až hore na vysielači, dokonca zdvojené pneumatiky, žeby vetrieska? Ale rapavý vzor chýbal, iba dáka štvorkolka to tam trochu nastromčekovala. Pravá stopa bežková bola zrušená, ľavá je ešte poznať, na pár miestach ju ale prežehlili kolesami... Ale dá sa. Pri stúpaní už karbidom cinkám do asfaltu, nie je to taký tichý presun, ako by človek chcel. Tie tri cm mokrého snehu to už nevydržia šesť dní.... No čo, aj Iľko sa dakedy sekne. Ak ešte posvieti dva dni takto nad nulu, už to začne mapovať a potom to potôčiky rýchlo vytopia. Od nadmorskej výšky 400 m jemne sneží a začína acidko, ale také bez príchute. Sneh potíšku šuští, a takto potme má človek lepšie uši. Aj sa otáčam, či dáke zubaté - rohaté nezbadám, ale to iba strach účinkoval. Squatteri už asi spia, kapitalistický nepriateľ je už tiež v Schengene, tak čo. To asi ten filter cez uši (výherná výhrevná biela Karposka-buffka, Martin vďaka, je veľmi dobrá, presne na takéto podmienky) mi upravuje tie vnemy.

Na vysielači hore stretávam bežkárov, pár. Ale majú iba jednu čelovku, a v tom mlieku..... No. Zdravíme sa, prihováram sa, ponúknem rezervnú Petzlovku klasiku. Dole pri rampe sa pri aute stretneme, tam vrátia. Ja ich aj tak dobehnem, oni to šúsovať nebudú. Zhodím pásy, oblečiem bundu, cvaknem do viazka a pomaličky dole. Sem tam niečo odfotím, ale asi to bude len tma. Po ceste ich dobieham, žene to ide pomalšie, tak trošku jej prisvecujem halogénom, pánko vpredu razí stopu. No takto asi ostane bez večere alebo...... Nečakať sa po ceste.... V takej tme... Ale už sme skoro dole. Závoru zbadám na poslednú chvíľu, dobre sa slalomovalo. Párik sa skladá do auta a ja pokračujem ako včera.  Pomaly plúžikom v rizni s bočným náklonom ako pickup plaším stádo diviakov s malými, len čierne gule sa mihajú po lese, je to tu od nich pekne rozryté.

Vyzúvam o 50 m vyššie ako včera, mám tie lyže rád. Za bagateľ prinášajú novú radosť z pohybu, takto ultra naľahko je to úplne iný zážitok. Na križovatke s elinou zase ufón v pohybe, pár autám na semafore aj skapal motor od úľaku (asi štart stop) a domov je to na skok. Dole kopcom sa aj v skeletoch dá pekne hopsať.

Zopár fotiek napovie ako bolo. Aj za domom sa dá nájsť priestor a chvíľa kde to málo dá veľa, a človek si nájde svoj limit či motív.

Sherpa