Skialpaktual

Nie je zatiaľ veľa lokalít, kde sa dá mimo asfaltky alebo zjazdovky. Takže tu pár fotiek ani nie zo samotného strediska, ale zo zvážnic a turistických chodníkov pod hrebeňom medzi Krížavou a Minčolom. V podstate rozšírenie minulotýždňového aktuáliku, len aj z trochu iného kúta. Síce furt málo snehu (len pocukrovalo ten starší), základ skoro žiadny, ale na miestnych pasienkoch to stačí na výšľap. S lyžovaním je to horšie, niekde až prudko nemožné, ale na to je tu zjazdovka a cesta. Takže návod ako na to: zaparkujeme na zákrute pri Partizánskej

Lebo prvé snehy už dorýpali chlpatí pred vyše týždňom a čakalo sa, čo prinesie druhý snehový front. Do Čiech kalamitu, k nám ako vždy len poprašok, aj keď predpovede najskôr hovorili o slušnej nádielke. Dole v meste sa to rovno aj topilo, na ceste na Hole teplota tiež skákala okolo nuly, tak ak pôjdete hore autom, bacha – je tam na viacerých miestach slušne mydlovo. Na rampe nikto, tak sa obmedzenie vjazdu veselo nedodržuje, treba počítať so šialencami v protismere. Ale dobrá správa: dá sa od parkoviska, a keby len od jedného. Od toho hore v stredisku

Veľkonočné horúčavy sa valili, no piatok mal byť ešte teplotne použiteľný. Nočný front čosi máličko prisnežil, zato na Popradskom už ráno nadnulovo a na hrebeňoch víchrica od západu. Tepla cez deň pribúdalo a z víchrice neubúdalo, zato dopoludnia azúro, že až plech! Tak sa zrodil opatrný plán: cez Zlomiská a Východnú Železnú bránu nakuknúť do severov, do závetria. Zlyžovať Gerlachovské spády, podtraverzovať Pustú stráž a z Ťažkej doliny sa vynoriť v sedle Váha. Že zámer nevyšiel nevadí, aj tak dobre bolo. Ale po poriadku, takto bolo:

Rozbitý po sobote, chcel som sa ísť len s domácimi snehmi rozlúčiť, ale nejako nedopatrením ma zavialo do Tatier. To len ako výhovorka, prečo z Mengusovskej nebude toho viac – v podstate len Široký žľab a biedny pokus o Volí chrbát. Našťastie som nebol jediný nevládny, tak som nebol za brzdu a pohodové tempo mi véééééľmi vyhovovalo. Z domu sme vyrážali ešte za dažďa, ale mraky mali rýchlo odtiahnuť a malo nastať dočasné ažúro – asi do obeda. Potom ďalší front a pokles teploty pod nulu ešte počas dňa. Ráno bolo čvachtavo a teda poriad

...samozrejme aj s cestou k nej, pešo aj na pásoch, v sobotu deviateho marca. Teda MSD – Priečne – VSD, s krátkou zachádzkou na Širokú vežu - tatranská klasika, odporúčaná teraz najmä v tomto smere. Lebo aj to v partii zaznelo, že ešte sme sa v tejto sezóne so snehom poriadne nezvítali, a už aby sme sa aj lúčili. Tragicky teplá zima je neľútostná a opačným smerom by to bolo od Zamky po Hrebienok (slušne povedané) jemne nepohodlné. Veď na fotkách vidno. Ale po poriadku – zliezli sme sa na parkovisku v Smogovci poriadne stádo, zaplatili výpalné (

Táto superteplá zima núti ísť za snehom stále vyššie, ale stále sa dá nájsť aj ten dobrý. Tatry sú záchrana a teraz po prepršanom piatku a čiastočne aj sobote (aj vo výške Štrbského plesa) prišla jasná noc, tak sme ráno naskakovali do lyží pod Triganom (smer Popradské pleso) na betónový, viac hnedý ako biely, a poriadne hlučný podklad. Ale stále sa dá od smerovníka pri ceste. Zimný chodník (najmä zjazdík spod Triganu) ľadový, utrpenie pre pásy. Kúsok po ceste na Popradské ples – čistý ľad. Rachot spod lyží sa začal konečne zmierňovať a

A samozrejme aj nad ňou, na Salatíne a Brestovej – lebo to by sa nerátalo, len v kotli sa motať, bez rozhľadov. Roháčsku klasiku od severu pozná každý, a asi každý druhý tam v nedeľu aj bol, tak nejako detailne trasy popisovať nebudem, jednoducho nasledovali sme davy. Lebo po frontovej, upršanej sobote sa vzduch vyčistil, mraky odtiahli a spravilo sa také ažúro, že ažžžžžžžž. Pri teplotách okolo nuly a bez vetra, dokonca ani na hrebeni nefúkalo takmer vôbec. Takže pohľady z diaľky ako do mraveniska: všade sa čierne bodky husto hemžili. Len pri bli�

No, v nedeľu ráno by sa dalo z Tureckej z parkoviska. Lebo sobotný front odišiel a nechal pár cenťákov vlhkej vaty na mokrom ničom. Aspoň to vyzeralo ako zima. Ale potiahol som peši až tesne pod Salášky (po zjazdovke), aby mi nenavlhli pásy. Lebo ani v tej mrazničke zvanej Turecká nebolo zrána ktovie ako podnulovo. Od nádrže som to dal smerom hore po žltej, aby som vedel, kade sa budem vracať a ako to tam vyzerá. Vyzeralo to dobre ráno na výšľap, no popoludní lyžovateľne už len po spodok traverzu. Na zjazdovke tesne nad nádržou už boli povyorávané kame

Poriadnu tragédiu vyrobili tie koncoročné odmäky a lejaky, čo už. Ale dobrá správa – hore to vyzerá stále ako v zimnej rozprávke. Aspoň na pohľad. Pásovačka nič moc, ale to je snáď každému jasné. Kto by sa hore chystal, oplatí sa priplatiť za cestu (10 grošov) a vyviezť sa aspoň ku Studničke, odtiaľ je to celkom dobré smerom na hrebeň - cez Priekopské hole alebo priamo na Zázrivú. Serpentíny zo Strání samozrejme nepoužiteľné. Prvé snehy sa objavujú až nad delom – nie pod lyže, ale aspoň sa po tom príjemnejšie stúpa, ako po zamrznutej hline.

Odpoveď na klasickú otázku môže byť modifikovaná: dá sa SPOD parkoviska, po kryštálovom cukre. Dokonca spod otočky autobusu by to išlo, aj keď po hnedom cukre. A sem – tam zatúlaný kamienok z posypu. Ale to nik nerieši, hlavne, že asi kilák nad parkoviskom už je toľko cukru práškového (nastrúhaného hranami), že pásy hneď sa veselšie šmýkajú. Na ceste „Pod Lakeť“ parádny nový mostík namiesto brodu a paliet, nad serpentínou odbočka z cesty do ešte parádnejšieho modrého chodníka mladinou. Aj keď tam ešte potrebuje trochu dosnežiť, posledný

December začal veľmi sľubne a nasnežilo prakticky na každom mieste, kde sa na Slovensku zvykne aspoň trošku pošúchať na pásoch. Včera som sa po viacerých šliapaniach v klasických lokalitách od Žiarskej chaty, cez Sliezsky dom a Skalnaté pleso na tretí pokus v priebehu štyroch dní dostal až do Baranieho sedla v smere od Chaty pri Zelenom plese. Na začiatok sezóny vyzerá situácia optimisticky, lebo vo výškach sa ukladá kvalitný základ a pomerne dobrá (aj keď isto nie rekordná) snehová vrstva sľubuje do zimy aké-také istoty. Aké to bude v dolinách a na ná

Piatok krásny deň, v sobotu samozrejme padli mraky, ale hory nás zavolali, tak sme museli. Teda hory, no... Skôr lúky dolnooravské, blízko k domovu, že len sa nejako rozchodiť a osviežiť zimné návyky. Možno trochu polyžovať – veď minulotýždňový krátky odmäk prudko zamrzol a bol prisypaný parádnou vrstvou. Čiže malo by sa dať. A išli sa vraj nové lyže krstiť, tak sme dúfali, že nejaký prudko zamrznutý krtinec im nenarobí príliš hlboké vrásky. Inak pre zdatnejšieho by to vraj celé bolo aj na bežky, ako účastníci zájazdu zhodnotili. Fakt som

Hádam najskorší štart do chlpatej sezóny za posledné roky, hurá! V nedeľu 3.12. už po serpentínach zo Strání prúdili hore aj dole davy a nohami, labami, zadkami, lopármi, BICYKLAMI (!!!) a samozrejme obojsmernými lyžami leštili a udupávali neskutočne kvalitný povrch. Známa otázka „Dá sa od parkoviska?“ vieme že je pod Hoľami modifikovaná do tvaru „Dá sa od mostíka?“. Odpoveď je jasná, dokonca sa dá aj z oveľa väčšej hĺbky začať – to pre ortodoxných naberačov výškových metrov, lebo to parkovisko pod mostíkom je poriadne naklonené, ako

Koncom novembra by sa dalo povedať, že je to na dobrej ceste. Sneh sa pomaly zbiera vo vyšších nadmorských výškach a na tento dátum je optimistické, že sa už dlhšie šlape na Chopok z obidvoch strán. Dobre sú na tom Martinské hole, hrebeň Krivánskej Malej Fatry, videli sme už na nete aj lyžiarske video s lavínou zo Západných Tatier. Z utajených zdrojov už sa šušká aj o aktivite vo vyšších výškach VT. Šlapači už otvorili sezónu na Kráľovej holi a z poľskej strany VT idú správy o bohatej nádielke na Kasprovom vrchu a okolí. Sneženie prišlo hlavne ak

Aj keď som v ústrety poslednej marcovej nedeli znovu rozmýšľal nad bicyklom, nedalo mi odmietnuť ponuku pomôcť vyťažiť auto. A aj keď vraj pôvodná idea bola smer sever, až kamsi do Poľska, nakoniec som sa s úžasom viezol smer juh. Aj tak dobre, nemusel som sa o nič starať, len šliapať. Po teplom týždni znovu boli na víkend samozrejme ohlasované fronty a poriadne ochladenie, takže v očakávaní betónového firnu sme začali (skoro) od parkoviska. To bolo samozrejme totálne prázdne (7 Evri na deň), lebo popri ceste útulné parkovacie miestečká zadara. Len