Sulden FREERIDE Guide

Lyžiarske stredisko v Suldene (Taliansko) nie je mimoriadne svojou veľkosťou ani počtom lanoviek či dĺžkou upravovaných tratí. Jeho vysoká nadmorská výška a veľké prevýšenie tu spolu s jedinečnými prírodnými podmienkami vytvorili na malom mieste priam eldorádo pre freeride.
Z dolnej stanice lanovky 1950m. sa za pol hodinku môžete dostať až do výšky 3200 metrov. Potrebujete k tomu zviesť sa lanovkou, nasadnúť na sedačku a spustiť sa krátkym zjazdom ku Madritschhütte, tam nasadnúť znovu na sedačku a ňou sa vyviezť na najvyšší bod lyžiarskeho strediska.

V tomto článku si predstavíme sedem základných zjazdov vo voľnom teréne, ktoré je možné absolvovať za pomoci lanovky a sedačiek bez použitia šlapacieho viazania. Na tieto zjazdy je ideálna freeridová výstroj: lyže s väčšou plochou a tvrdé topánky. K jednotlivým zjazdom sa dá dostať priamo zo sedačky alebo sa treba presunúť kúsok aj peši s lyžami na chrbte alebo v rukách. Maximálne však asi 10 minút. Potom už nasleduje zjazd: pri prevýšení vyše tisíc metrov treba počítať s rôznorodým terénom a rovnako aj s meniacimi sa snehovými podmienkami.

1. Hochleiten
Základný a najčastejšie jazdený zjazd vo voľnom teréne. Je jediným zo spomínaných, ktorý začína pod Madritschhütte a nie je potrebné kôli nemu ísť hornou sedačkou. Obzrieť si ho môžete už z lanovky. Približne v strede cesty medzi medzistanicou a hornou stanicou lanovky uvidíte vľavo výrazný žlab. Poobede sa zo svahu vľavo nad žlabom zvyknú pôsobením slnka spúšťať lavínky.
Obtiažnosť:
Samotný žlab má sklon max do 35 stupňov, zjazd nie je ťažký a svojím rovnomerným sklonom a prevýšením je to veľmi pekný zjazd. Na lanovku je možné nastúpiť znovu na medzistanici. Pár dní po snežení už zvyknú byť vyjazdené bubny.
Varianty:
Pri pohľade zdola vidieť vľavo ďalšie možnosti, je tam však treba rátať so zvýšeným lavínovým nebezpečenstvom.

2. Ypsilon sprava
Asi najkrajší a najfotogenickejší zjazd. Už pri pohľade zo Suldenu ho vidieť ako strmý a neprístupný žlab. Za dobrých snehových podmienok je to však dobre lyžovateľný žlab so sklonom do 40 stupňov, len prvé metre pri vstupe do žlabu môžu byť strmšie.
Prístup:

3. Ypsilon ľavá diretka
Jediný zjazd zo spomínaných, ktorý som nelyžoval. Zároveň je aj najmenej lyžovaný. Vyžaduje dobré snehové podmienky, v hornej časti býva skalný prah, ktorý sa musí skočiť. Ideálne je dať si najprv Ypsilon pravú variantu a v mieste, kde sa žlaby spoja si pozrieť podmienky.

4. Schöntauf
Kým Hochleiten slúži len na rozcvičku, Schöntauf je tým najhlavnejším svahom v Suldene. Je široký s viacerými variantami, aj dlhší čas po snežení si tu každý nájde svoje miesto v nepojazdenom snehu. Je taký rozsiahly, že by si vyžadoval samostatného sprievodcu. Najzaujímavejšia varianta mimo tých hlavných je zjazd "Cez vodopád". Aj keď sa samotný vodopád obchádza je to jeden z najlepších zjazdov, čo Sulden ponúka. Vzhľadom na to , že zjazd "Cez vodopád" končí zrázom nad ktorým sa vytraverzuje preč zo žlabu je potrebné dávať mimoriadnu pozornosť snehovým podmienkam. Kvôli tomu sa tak často nejazdí. Naopak hlavné varianty Schöntaufu sa jazdia veľmi často a sú spolu s Hochleitenom najčastejšie jazdené Freeride v Suldene.

5. Cez dosku
Nasledujúci zjazd už vyžaduje pevné nervy. Z hornej stanice sedačky sa lyžiari často vyberú pozrieť na vyhliadku mierne vľavo na hrebeň. Z neho je pekný výhľad na Sulden. Smerom dole do Suldenu je mierny krátky svah končiaci sa stenou. Cez dosku je spôsob ako sa cez túto stenu dostať do veľkého centrálneho žlabu v stene. Kľúčové miesto je exponované, nelyžuje sa, len zošucháva. V jeho závere je však potrebné úrobiť pár oblúčikov v nepríjemnom teréne. V kľúčovom mieste býva málo snehu a trčia tu kamene, čo na istote nepridá. Po prekonaní tohto miesta sa dostaneme do žlabu, kde už nie sú žiadne problémy. Potom následuje úžasný zjazd do Suldenu. Výhoda tejto varianty je fakt že netreba šliapať viac než pár metrov na lyžiach.

6. Cez ľadovec
Veľmi vďačný zjazd do Rozimtalu s jedným nepríjemným kľúčovým miestom. Po vystúpení zo sedačky dáme dole lyže a s lyžami na chrbte alebo v rukách šliapeme po hrebeni smerom na vrchol Hintere Schöntauf. Po asi 100 metrov by ste mali uvidieť stopu doľava z hrebeňa vedúcu šikmo traverzom popod vrchol. Traverzom sa dá dostať až na hrebeň vedúci z vrcholu smerom na Schöntaufjoch. Asi v dvoch tretinách traverzu sa odpojíme zo stopy a nasleduje zjazd rovno dole.
Ľadovec končí prudkým zrázom a na tomto miesta odbočíme vpravo a zjazdujeme po úzkom páse medzi ľadovcom a skalnatým prahom. Najstrmší úsek sa prekonáva tiež len zošuchnutím (foto). Po prekonaní tohto úseku sa dostanete na ľadovec do širokej doliny. Pre zjazd do doliny sa používajú dva hlavné smery (foto).

7. Schöntaufjoch
Sedlo pod Pederspitze z ktorého vedie hrebeň až na vrchol H. Schöntaufspitze. Nástup je ten istý ako do zjazdu "Cez dosku" akurát pod H. Schöntaufspitze pokracujeme v traverze až na hrebeň a po ňom z pravej strany smerom do sedla. Pomerne dlhý traverz sa dá skrátiť variantou 7a. Pekným žlabom so sklonom do 45 stupňov sa dostaneme na ľadovec do doliny. (foto)

Tipy na záver:
Do zjazdov 2,3,5,a6 sa púšťajte len keď sú tam už stopy. Horský vodcovia s klientami to prejazdia rýchlo, pokiaľ to podmienky dovoľujú a potom tam bude oveľa bezpečnejšie.
Samozrejme dodržiavajte pravidlá bezpečnosti. Používajte pieps . Nejazdite sami.
Domáci vodcovia a inštruktori lyžovania jazdia často s klientami z Madritschjochu do Martelltalu. Odtiaľ sa nechajú doviezť autom naspäť do Suldenu. Môj názor je, že tento zjazd je lepšie použiť na skialpinistickú túru a namiesto sedenia v aute si to naspäť vyšlapať.

Martin Bartoň