Štefanský skialpaktuál z Vysokých Tatier

 Na Štefana Veľkou Studenou a Velickou dolinou.

Prvý sviatok vianočný patril rodinnej pohode a stretávke zo strednej školy. Mohol som tu minerálku začať piť o trochu skôr, možno by ma po tej borovičke tá hlava tak nebolela. V Tatrách prišlo k očakávanej zmene a nedočkaví zvedovia hlásia 20-25 cm nového snehu, ktorý nebol vraj sprevádzaný silným vetrom. Tak to pôjdeme na Štefana skontrolovať.

Rannú logistiku zvládame hravo a 7,30 vyrážame zo Smokovca. Klára z Prahy, Fero z Mikuláša, Maťo z Lomnice a Peťo z Popradu. Okrem toho, že nás ženie vidina dobrého výletu, to hodnotejšie je dobrá partia. Debatujeme o všeličom a za chvíľu sme na Hrebienku. Odmäk je silno cítiť. Na Hrebienku nás chytajú aj prvé lúče slnka a v studených dolinách je uložená oblačnosť. Za Rainerkou odbáčame do vsd a Peťo razí stopu Húpačkami.

Po veternej kalamite ani stopy a chodník je ľahučko priechodný. Mám pocit, že čím stúpame vyššie je furt teplejšie. Trpím a potím zo seba včerajšiu borovičku. Sneh nepríjmen oťažieva a pri Ohnisku začína aj vietor pridávať.Prechádzame na zimnú cestu a popri potoku mierime v prudkom traverze cez Bránu. Neviem sa dočkať teplej polievky a čaju. Ešte hang a namiesto letne značky ideme popri plese dnom dolinky. Posledný výšvih ku chate a hádam sa mi začne blýskať na lepšie časy. Čaj, krúpová polievka a znova čaj. Odmietam domácu z ploskačky a začínam sa cítiť ozaj dobre.

Ideme podľa plánu – azimut Svišťový štít. Konečne aspoň slabo mrzne a prestávame sa nepríjmne prepadať. V doline je uložený sfúkaný sneh na tvrdom podklade. Pokračujeme okolo Prielomu do Divej kotlinky a v závere doliny je náš cieľ. Od Gerlachu začína presvitať slnko a tak statočne vymrznutí si užívame jeho teplé lúče. Postupujeme metodicky v rozostupoch, ale zdá sa že lavínová situácia môže byť hodnotená ako uspokojivá. Striedaním teplôt sa vrstvy začínajú prevezovať.

K vrcholovej trojnožke na pásoch a začina sa parádne divadlo. Postupne sa z hmly vynárajú snehom olepene vrcholky tatranských štítov. Užívame si bezvetrie a túto zázaračnú atmosféru. Slnko zalieva JZ svahy a nám to v danej chvíli pripravuje perfektné podmienky do zjazdu. Každy si to vychutnáva po svojom. Krátke, dlhé oblúky, všetko je možné. Endorfíny prskajú celou dolinou a závislosť si pýta prídavok.

Po čom určite netúžim je kôra a odskakujúci turisti na úzkom chodníku cestou na Hrebienok. Radšej by som si dal ešte jednu dobrú jazdu a pohodlnejší dojazd do civilizácie. Voľba padne na Studené sedlo a prechod do Velickej doliny. Tak teda dolyžujeme pod Prielom a začíname stúpať na mačkách. Po chvíli si uvedomeme, že Studené sedlo je viac na pravo a my idem do sedla pod Kupolou. Nevadí, zo spodu vyzeral žlab vysnežený az po vrch.

Cestou do Studeného sedla by bolo treba prekonať nepresnežený prah, čo by mohlo byť v hliníkových mačkach a bez cepínu celkom zábavné. Sme teda s našou voľbou spokojní. Výstup dobre ubieha, občas sa preboríme viac a inokedy menej. Vidina dobrej lyžovačky a teplo Sliezskeho domu nás ženú do predu. Žlab zabáča do prava a zužuje sa až do miesta, kde musíme prekonať pár metrov v ľade. Mačky však dobre zaberajú a vyfinišujeme bezpečne do sedla. Hneď začíname obzerať, či nás to pústí na dno doliny.

Po porade z vodcom na telefóne, nejdeme riskovať zliezanie skalného prahu a traverzujeme popod Kupolu do Studeného sedla. Tesne pred sedlom vidíme jasnú lajnu, ktorá by nás pustila do Velickej doliny. Preliezanie skalných rebierok v lyžiarkach nie je náš koníček a tak sa začinajú prípravy na zjazd. Na tvrdom podklade nafúkaných 20 cm nového vetrom ubitého snehu. Drží to náramne a zjazd opäť nemá chybu. Z ľava oblyžujeme Guľatý kopec a aby sme sa vrátili do reality, nastupuje kôra. Opäť z ľavej strany oblyžujeme Večný dážd, prebojujeme sa cez kôru a dokorčuľujeme k hotelu.

Stehná nás už riadne pália ale jazda uratrakovanou cestou do Polianky je veľmi fajn. Krásne výhľady a západ Slnka nad Podtatranskou kotlinou umocňuje kvalitne prežitý deň. Nie je to prvýkrat, čo končíme na inom mieste ako sme začínali. Skialpinizmus je o hladaní podmienok a o objavovaní nového. Nám sa to na Štefana 2016 podarilo. S partiou kamrátov, ktorí si vedia deň v horách naplno vychutnať.

Tak ako pri Štedrom skialpe sa mi stalo, že píšem článok o podmienkach, ktoré neplatia. Sľubujem však, že sa pokúsim do Silvestra napísať taký, čo prinesie skialpinfo dlhšie trvania. Samozrejme, keď si to zase raz počasie nerozmyslí.

Lukáš Stanzel