Skialpaktuál z postarktického hrebeňa Veľkej Fatry

Po dvoch či troch dňoch ustal najväčší nápor Arktídy na naše rodné pasienky. Vyšlo to pekne na sobotu, ale pretože „severní vítr je krutý“, otočil som sa mu takticky chrbtom a išiel skúsiť klasiku z Ružomberka cez Malinô brdo cez Smrekovicu, Rakytov pod Ploskú a odtiaľ dole do Revúc.

V skratke všade asi tak, že na starý, špinavý a na kameň zamrznutý základ padlo trochu prášku, prevzdušneného tými arktickými víchrami a neslušne nízkymi teplotami. Takže som na viacerých miestach ani moc necítil odpor, keď som novú stopu pretláčal. Páperie.

Po úsekoch asi tak, že chodník z mesta do Hrabova sa tváril pekne bielo, ale to len tá milimetrová vrstva poprašku kadečo kryla, tak pekne pešo. Ale do lyží sa samozrejme dá skočiť už na konci parkoviska pri lanovke a zjazdovka je smerom hore aj dole bezpečne použiteľná, bez číhajúcich žralokov. Hore zo strediska sa mi nechcelo do strmého po zjazdovke, tak som na pásoch zbehol popri zverinci a komfortnou stopou (tu sa všade tuho trénuje) dolinou Suché Hrabovo pod Vtáčnik. Až pod Šiprúň preleštená stopa, už o ôsmej ráno, pritom v piatok ešte poriadne fučalo.

Potom medzi Šiprúnskymi sedlami klasické megapreveje a smerom na Smrekovicu megamegapreveje. Ale stopu niekde bolo aj vidno, celkom dobre sa šlo. Nového tak 10 – 20 cm. V prevejoch aj vyše metra, sa vie.

Za Smrekovicou som zneužil stopu po skútri, po zjazdovke až na močidlo. Na otvorených úsekoch, aj predtým na Jánošíkovej kolkárni, aj potom okolo Skalnej Alpy, už vetry čerstvú nádielku trochu zhutnili. Ale na Skalnej Alpe sa nejaká partia vyšantila a kým som tam došiel, zmizla nazad smer Limba, tak aká radosť: čerstvá stopa v tom lesnom traverze. Poriadne hlboká na niektorých miestach a samozrejme poriadne kľukatá.

Zachcelo sa mi lyžovačky, tak som vydupal aj Rakytov, ale na druhej strane len hrkotanie po ľade skoro až do južného Rakytovského sedla. Len cez skalnú bránu zopár súvislých oblúkov. Podobne neskôr, z Minčola na plošinu pod Čierny kameň. Medzi tým zas traverzy a predupávanie stopy, na otvorených úsekoch strungy. Ale celkovo pohoda, aj slnko sa občas ukázalo.

Traverz popod Čierny kameň pohodový, už prechodený, lyžami aj snežnicami, dobrý sneh pod pásy. Ale v sedle pod Ploskou už poriadne dulo a tak skoro až dole do Revúc. A že je to tam frekventované a otvorené, tak aj hrboľaté a poriadne tvrdú, vyfúkané. Nižšie, na poslednej stmej lúke nad spodnou serpentínou zmrznutý snehoľad. Ale na chodníku takmer nič netrčí a pomedzi krtince sa dá až dole do dediny zlyžovať. Len parkovať tam nie je kde, takto popoludní, hehe.

Rišo Pouš