Predná Magura nad Partizánskou Ľupčou

Magura je na Slovensku na každom kroku, táto je veľmi vďačná na výhľady: oholená, vystrčená do kotliny na severnom predhorí Nízkych Tatier. Z Ľupče sem vedie pohodlná cesta lúkami a lesmi, aj na bajku sa dá. Ani nie túra je to, skôr pohodová prechádzka, tak na päť hodín hore aj dolu. Po žltej.

Značka začína na námestí pri zastávke a nad dedinou je smerovník, ovešaný tabuľkami (prevažne cykloturistickými). Ukazuje doľava. Hneď za ním je jediné problémové miesto: cesta sa vetví a značky niet. Ale pozorné oko si ju možno všimne na drevenom kole elektrickej ohrady vpravo. Aj logika velí doprava, hore k vodojemu a od neho po lúkach pod les. Magura je „v oku“ od začiatku. Cesta mierne stúpa stále na juh, k jej oblému, holému vrcholu.

Zdola to vyzerá, že cesta z lúk vojde na dlhšie do lesa, ale takým „ozajstným“ lesom je to len kúsok, väčšinou stúpa po plochom hrebienku lúkami, ktoré sú lesom len vrúbené. Už cestou hore sú medzerami pomedzi stromy pekné výhľady: dopredu na Salatín, doľava na Sinú, dozadu na Chočské vrchy a Tatry. A čím vyššie, tým na väčšiu časť Liptova, samozrejme.

Hore je nový prístrešok. Nahradil ten starý, sfúknutý lanskou víchricou Žofia. Odtiaľto pekne vidieť aj nízkotatranský hrebeň: od Chabenca po Prašivú. Len škoda, že väčšinu dňa v protisvetle. Potom ešte sa oplatí odbehnúť po lúkach pod zalesnené temeno susednej Ľupčianskej Magury, je to tak 15 minút. Je odtiaľ pekný spätný pohľad, ale ďalej v lese nič, len traktormi rozrytá zvážnica. Takže čelom vzad a nazad.

Zostup nie je žiadne fádne opakovanie, vďaka priehľadom cez les sa otvárajú nové pohľady, a pretože hlineno-makadamová cesta nie je veľmi hrboľatá, dá sa po kraji dosýta vyobzerať, netreba príliš pod nohy hľadieť. Tak to chytro ubieha.

Na konci zas asfalt do dediny, ak práve nie je v pláne počkať na bus na otočke, ale aj Ľupča samotná stojí za to. Najmä námestie (pekne zrenovované) svedčí svojím tvarom obdĺžnika o stredovekom nemeckom vplyve a svojou veľkosťou o dôležitých trhoch a jarmokoch, ktoré sa tu stáročia konali. Viacero pekných stavieb svedčí aj o zašlej sláve tunajšieho baníctva. Sú tu síce aj stavby, ktoré pekné už nie sú, ale by ešte mohli byť. Každopádne oplatí sa poprechádzať, stavebne je centrum Ľupče unikát, ktorý čaká na svojich objaviteľov.

Rišo Pouš