Martinské hole – skifatrizmus aktuál

Poriadnu tragédiu vyrobili tie koncoročné odmäky a lejaky, čo už. Ale dobrá správa – hore to vyzerá stále ako v zimnej rozprávke. Aspoň na pohľad. Pásovačka nič moc, ale to je snáď každému jasné. Kto by sa hore chystal, oplatí sa priplatiť za cestu (10 grošov) a vyviezť sa aspoň ku Studničke, odtiaľ je to celkom dobré smerom na hrebeň - cez Priekopské hole alebo priamo na Zázrivú. Serpentíny zo Strání samozrejme nepoužiteľné. Prvé snehy sa objavujú až nad delom – nie pod lyže, ale aspoň sa po tom príjemnejšie stúpa, ako po zamrznutej hline. Do lyží som skočil pod poslednou skratkou:

Odtiaľ už komfort hrkotavý, ku vlekom sa dá opatrne po okraji cesty, aj priamo cez Kalužnú – len tam je úvod strmý, ľadový a hrboľatý, treba buď poriadne rukami ťahať, alebo chvíľu lyže poniesť. Potom už tá zimná rozprávka v stredisku, pod nohami menčester alebo pár cm prášku na zamrznutom podklade. A nejaká nová móda - ratrakom vytiahnutá menčestrová diaľnica až k vysielačom na Veľkej lúke, hmmmm...

Pretože po hrebeni to samozrejme nepríjemne hrkoce, skúsil som radšej sériu kratších lyžovačiek, postupne na východ, juh a západ, ako sa slnko posúvalo. Lebo ráno krutých -12 dole v kotline a hore tiež nie teplejšie. Ale bez vetra a slniečko dole v jamách pri naliepaní príjemne hrialo. Takže prvá lyžba z Veľkej lúky popri vleku Javorina, do lesa. Hore drsný škrípavý firn, nižšie trochu ufúkaných vlniek, len medzi prvými stromami trochu prášku, ale tam už lyžovateľný sklon končil.

Druhý raz to isté po susednom rebre, kúsok na juh, trochu lepšie, lebo menej kôrky a namiesto nej taká husto ufúkaná doska. Tretí raz som začal pod Vidlicou, v ústrety teplárenskému komínu, a skončil som hlbšie v lese, až na modrej značke z Bystričky, lebo kompaktný les je tam pekný, vysoký, dospelý, a teda dosť riedky. Dalo sa preštrikovať pomedzi stromy relatívne komfortne, po zamrznutom firne, ktorý dobre drží. Potom znovu na Vidlicu popri spodnej stanici vleku, napojac sa na predošlú stopu.

Ako sa zobednievalo, tak som z povinnosti prehrkotal na Veterné (kde takmer nefúkalo, div sa svet!!!) a skúsil som to pustiť na juhovýchod, ku prameňom Bystričky. Rovnaké ako predtým, celkom lyžovateľné. Tie mierne sklony pod hrebeňom sa teraz dajú aj trochu rozbehnúť, keď je to také tvrdé. Ale zas nie ľad, tak sa aj zatočiť dá.

Ako poslednú som vyskúšal muldu smerom na západ z hrebeňa medzi Veľkou lúkou a Vidlicou (pramenisko Kuneradského potoka), lebo zhora vyzerala fajnovo. Ale just bola najhoršia, lebo v nej prevažovala hnusná kôra, len spodných pár oblúkov som robil v prášku. No, aspoň sa po tej kôrke dobre liezlo nazad hore.

Potom už len zjazdovka a snaha nejako to obabrať lesom, aby som nemusel na serpentíny popri ceste, ale toto nevyšlo. Snehu v lese síce dosť, len rúbaniská dáko zarástli. Tak som sa už len pešibusom prebojoval na odbočku k partizánskemu bunkru a takisto peši až dole, rovnako ako hore. A ten pocit dole skratkami, keď sa prsty tlačia von z lyžiarok... Už nech napadá voľačo!

Rišo Pouš