Hrdo a pekne zostra na Šíp (1170m)

Že prečo hrdo a prečo zostra? Pretože som sa rozhodla, že klasický výstup na Šíp si jemne predĺžim a obohatím spoznávaním nového. A tak si ako východzí bod volím Komjatnú a do Žaškovského sedla prídem cez Hrdoš a Ostré. 

Autobusy z Ružomberka idú len veľmi sporadicky, skorým ranným spojom nás ide len zopár. Po odbočení z hlavného ťahu na Oravu sa dostávam do končín, kde som ešte nikdy nebola. Možno aj preto mi učaruje nádherný výhľad z kopca nad Studničnou na celú dolinu a Malú Fatru nasvietenú nízkym ranným slnkom. Výrazné skalné bralo Sedem kostolov priamo v obci ma prinúti vystúpiť už tu.

Ranná Studničná sa len pomaly prebúdza do nového dňa. Len v jednom dvore priamo pod bralom je rušno. Schyľuje sa k zabíjačke. Ani neviem ako, a už ma zapájajú do činnosti. Pomáham naporcovať teplú krv do sáčkov, ešte nejaké to foto na pamiatku a poberám sa ďalej. Prieskum skalného brala nemôžem vynechať, je z neho luxusný výhľad aj na môj dnešný cieľ. Zo Studničnej asfaltkou preťapkám do Komjatnej, kde sa napájam na pomerne čerstvú zelenú značku na Hrdoš.

Ešte kúsok dedinou, potom poľnou cestou do sedla smerom na Žaškov. Široké lúky bývajú v zime rajom pre bežkárov. V sedle sa cesta stáča do lesa a začína prudšie stúpať. Najstrmšie je to až tesne pod skalou, kde nad serpentínami v lese jasne svieti veľké skalné okno. Prístup do okna je uľahčený reťazami z jednej aj z druhej strany, za oknom sa nachádza vstup do Žaškovskej jaskyne. Škoda, že opäť raz nemám so sebou čelovku, jaskyňa je údajne dlhá až 120 metrov. Od okna vedie chodník strmo hore na hrebeň cez skalnú puklinu. Aj tu sú reťaze a pomocné schodíky, ale po daždi to musí byť celkom slušný hardcore. Na hrebeni sa sklon zmierni a po pár minútach prichádzam na vrchol Hrdošnej skaly (902m). Výhľad z nej je najmä na sever a východ, dominuje Choč, Západné Tatry a kúsok naľavo Kubínska hoľa. Ďalej na Hrdoš (Skríželnú skalu, 954m) je to len 15 minút pohodlne lesom. Tentokrát sa otvárajú výhľady hlavne na západ na Kopu, Šíp a hrebeň Malej Fatry.

Príjemné klesanie ma dovedie do sedla pod Ostrým. Na vrchol je to len krátka zachádzka, zato však výživná. Aj tu sú posledné metre po šmykľavej skale zaistené reťazou. Ostré (1067m) má na počudovanie plochý a dosť zarastený vrchol, avšak po krajoch sú viaceré pekné skalné vyhliadky. Určite ho netreba obchádzať. Schádzam reťazami naspäť. Pod najstrmším úsekom je odbočka k Švošovskej vyhliadke. Mäkkučký chodník ma jemným klesaním pomedzi skalné bralá dovedie k 12-metrovému krížu. Ešte vonia novotou, nemá ani pol roka. (Vraj cca 300 metrov od kríža je na stromoch vo výške 7 metrov vyhliadková plošina pre turistov, no to zisťujem až po mojom návrate z túry.)

Tou istou trasou sa musím vrátiť do sedla pod Ostrým a ďalej do Žaškovského sedla. Traverz lesom je dosť nezáživný. Kúsok pod sedlom nachádzam slušný bivak blízko prameňa, no tiež zisťujem, že v tomto neprívetivo vyzerajúcom lese nie som sama. Stopy jasne hovoria o dobrých 300kg nie tak dávno sa presúvajúcej živej hmoty. Ej, veru si aj hvízdnem, ťapnem, podskočím, len nech som čo najskôr na lúkach. Sponad Žaškovského sedla mám už ako na dlani môj posledný dnešný cieľ - Šíp s obidvomi jeho vrcholmi.

Ďalej je to už klasický výstup. Pod vrcholom si neodpustím návštevu jaskyne s jazierkom a oknom s výhľadom na hlavný vrchol Šípu (1170m). Ten je každú jar obsypaný poniklecmi. Teraz už končia, no aj tak ma potešia. Skalné mesto a Zadný Šíp (1143m) s obrovským krížom ma však lákajú ďalej. Tu už stretám kopu ľudí, no výhľady sa vďaka oblakom kazia. Rýchlo zbehnem strmým chodníčkom k osade Podšíp, prvá čiara k fajnovému prameňu. Nemám sa už kam ponáhľať, dávam si šlofíka pri minulosťou nasiaknutých dreveniciach. Pokoj, aký tu vládne, ma nabíja energiou. Túru plánujem ukončiť v Stankovanoch. Lávka v Dierovej je síce už spojazdnená, ale odrádza ma záver frekventovanou asfaltkou. Do Stankovian sa vydávam intuitívne vyšlapaným chodníčkom, občas sa na strome zjaví značka cyklotrasy. Dosť sa čudujem, lebo terén je miestami hodne nepríjemný aj pre pešiakov, pre výšlap na bicykli absolútne nepoužiteľný. A možno tomu len nerozumiem :o)

V cieli Kofola, pohoda, spokojnosť. Z vlaku ešte pohľadom bilancujem druhú časť môjho dnešného výletu. Tak snáď zas skoro dovidenia!

Jana Jaraba