Diavolezza a ľadovec Morteratsch na skialpoch

Skialpové túry zdokumentované na Vetroplachmagazine nás inšpirovali na výlet začiatkom januára, keď väčšine Európy chýbala snehová pokrývka. Informácie z Vetromagu lákali k výletu do St. Moritzu a jeho okolia, kde na nás mali čakať krásne túry na okolité vrcholy.

Prvý deň sme vycupitali hore po zjazdovke na vrchol Diavolezza (2978 m), zároveň sme si vyšli na blízky vrchol Sas Queder (3066 m), kde dulo ako besné, ale výhľady boli prenádherné do ľadovcového údolia a tiež na protiľahlý Lagalb. Luxusom bolo, že zjazdovku zrovna zavreli, lebo potrebovali urobiť rekonštrukciu na jednej z podpier lanovky.

Chceli sme zaplatiť poplatok za vstup na zjazdovku, ale švajčiarsky pokladník bol neúprosný, zakázal nám vstup a zákaz sprevádzal všetkými možnými katastrofami vyplývajúcich z vetra. Dole na parkovisku nám obúvajúci sa talianski skialpinisti povedali: „It is windy. And if there will be more windy, we will return. So simple.“ No problémo. A vydali sme sa za nimi. Pez poplatku.

Toľko štvor-hodinová rozcvička na prvý den. Pohľad z Diavolezzy pútal Morteratschský ľadovec, ktorý sme sa na druhý deň pokúsili zdolať. Odbočka k parkovisku vedie popri campingu, celkom úzka ale zábavná cesta. Za parkoviskom pekný zmrznutý potok a stanica vlaku s úžasným pohľadom do údolia ľadovca. Odtiaľ vedie cesta, lemovaná bežeckou stopou, ktorú sme sa – ja ako pôvodný bežec na lyžiach - snažili zachovať až priamo k ľadovcu pod Piz Mortaratsch, cca 45 min. Popri nej sú oceľové stĺpy, ktoré indikujú, kde v ktorom roku ešte ľadovec siahal. Úbytok je alarmujúci. Pofotili sme sa pri ľadovci, s tým, že sme veľmi nedúfali , že sa dostaneme ďalej vzhľadom k nedostatku snehu.

Zahliadla som stopu po okraji, tak sme sa po nej vydali. Prudšie stúpanie a prechod po hrane zlomu ľadovca a naskytne sa prvé plató s úžasnými pohľadmi na Piz Bernina (4048 m) a Piz Palú (3805 m). Krásna pláň, zľahka zvlnená podhubím ľadovca. Sledovali sme chatu Chamanna du Boval (2450 m) pod Piz Bernina, na ktorú sa v lete chodí po hrane, ktorú zanechal po sebe ľadovec, avšak tá je od ľadovca trochu z ruky.

Nasledovala ďalšia technickejšia pasáž, rozhodovali sme sa, či ísť do žľabu pod Bellavista, ale snehová situácia na začiatku januára nás presvedčila, že Diavolezza znova a to celým ľadovcom. V tú chvíľu Diavolezza bola drobná budka na obzore. Odbočili sme úzkym miestom opäť po hrane trhliny pod Munt Pers (3207 m po ľavej ruke) , krátky výstup a ďalšia dlhá pláň. Nádherná. Celý masív trojvrcholu okolo Piz Palú nadohľad po pravej strane. Po jej prekonaní sme sa začali ťahať smerom vľavo pod Diavolezzu. Nasledovali serpentíny lavínovým poľom a prudký výstup hore.

Celkovo nám túra trvala asi 6 hodín, nie je to ťažká túra, vrch bol zmrznutý, tak som nemala odvahu traverzovať, vrch som si vyšľapala, moj sparing partner to traverzoval, lebo je lepší a na konci mi prešľapal cestu hore. Zjazd bol dole zjazdovkou, ale varianta na jar je vrátiť sa k autu po najdlhšom ľadovcovom zjazde vo Švajci (uvádzajú 10 km). V prípade, že sa rozhodnete pre zjazdovku, vláčik Vás dovezie zo stanice Diavolezza-Bernina späť k stanici Mortaratsch a dokonca môžete stretnúť švajčiarského sprievodcu, ktorý hovorí trochu po slovensky. Zjavne mal slovenskú frajerku. Ale nechcel sa priznať. Úžasná a nezabudnuteľná túra.

Posledný deň sme chceli do údolia Val Roseg, ale prístupová cesta bola zavretá. Tak sme sa rozhodli pre Corvatsch (3451 m), je tam dokonca aj vyznačená skialpová cesta. Na lanovke nám zakázali všetko, len lístok za 70CHF na celodenné lyžovanie bol možnosťou. Intuícia ma primäla k tomu opýtať sa v miestnom Intersporte, čo doporučujú a tam, že Marek? A Marek bol Čech. Odporúčil nám Julierpass. Na parkovisku auto s nápisom Vetroplach, tak nemá zmysel to popisovať. Bol to ďalší krásny, trochu kratší výstup popísaný už mnohokrát smerom k Piz Surgonda (3196 m) s výhľadom na Piz Julier. Tam sme poskúšali lavínovú výbavu, lebo nedávno sa tam zjavne odtrhla lavínka, ale nebola nijak hlboká. Pekný záver výletu. 

Tatiana Godarská