Brankovský vodopád, brankovský hrebeň

Najvyšší nízkotatranský vodopád (55m) v sz cípe pohoria využívajú koncom zimy najmä ľadolezci. Napriek výške nič mohutne hučiace čakať netreba, ledva cvŕka, najmä po takej zime ako bola táto. Ale je známejší ako hrebienok nad ním – ten je už trocha v tieni vychytenejších turistických cieľov v okolitých pohoriach. Ale práve na ne sú z Brankovského hrebeňa veľmi pekné výhľady: na veľkofatranský hrebeň od Ploskej po Malinô Brdo a na Sidorovo s Vlkolíncom dopoludnia, na Salatín a hrebeň Nízkych Tatier popoludní (podľa polohy slnka). Na sever na Liptov po celý deň :-) Hrebienok medzi Veľkým Brankovom (1134m) na juhu a Borovinskom (866m) na severe má necelých 5 kilometrov, štverá sa naň zelená značka z Podsuchej, koniec má v Bielom Potoku. Celé sa to dá aj s maličkou zachádzkou k vodopádu prejsť za pohodlných 5-6 hodín.

Od hlavnej v Podsuchej (parkovisko aj zastávka autobusu) je to až k vodopádu pohodlne po lesnej ceste, potom sa terén prudko dvihne  a cez malú tiesňavu a sériu strmých lúk a lesov sa asi po hodine a pol chodník dostane do sedielka na severnom svahu Veľkého Brankova. Ten je plochý a odlesnený, na rozdiel od špicatejšieho, bralnatejšieho a zalesneného Brankova. Medzi nimi je ešte malé zarastené bralko, z oboch strán strážené drevenicami bývalých salašov. Jedna vypipľaná, druhá taká núdzová, ale prespať sa dá v oboch. Pri tej horšej je aj voda v starom napájadle, ale ledva - ledva.

Na Brankov je od drevenice výstup krátky, ale nechutne strmý. Odmenou je pekný, ostrý, bralnatý hrebienok s niekoľkými vyhliadkami. Podobne strmý je zostup, terén sa párkrát zhupne, les stratí na svojej divokosti, chodník sa nakrátko zmení na zvážnicu a už je tu lúka, kde sa pripája žltá z Ludrovskej doliny.

Scenár sa opakuje: prudký výstup na Ostrô (1067m) s pamätníkom bojov z druhej svetovej. Aj ďalej do sedla Brdisko je zostup podobný ako predošlý a do Bieleho Potoka je potom už len na skok. Ale dá sa ísť aj ďalej, na Borovinsku je vyhliadka a vedie tam značka. Vrátiť sa netreba, pôvodná zelená pokračovala z vrcholu ďalej a ešte ju na stromoch vidieť, aj chodník je prešliapaný. Vynára sa z lesa priamo pod „elektrikou“ a ponúka výhľady na úchvatné zoskupenie kameňolomov :-) Dole pomedzi ne sa dá dostať pohodlne po ceste. Komu by málo bolo, má možnosť napríklad prejsť do protisvahu pod Sidorovo (popri starej vápenke a záhradkách) na ďalšiu zelenú značku (cesta z Vlkolínca do RK). Sú odtiaľ pekné pohľady na celý Brankovský hrebeň a niečo naviac - napríklad na tú elektriku :-)

Rišo Pouš