Bombový november alebo Ako sme skialp sezónu 2017/2018 začali

Ešte nestihla ani radosť z krátkeho babieho leta, ktoré vyvrcholilo pred Sherpa rallye pominúť a už prichádza náhla zmena počasia spojená so studeným frontom zo severovýchodu. Tak nám na prelome októbra a novembra padol viac než slušný snehový základ na blížiacu sa sezónu. Počítal som, že prašanové peklo, ktoré začalo pred sviatkom všetkých svätých do víkendu nevydrží, no možnosť ísť si aspoň do Lomnického sedla pošlapať bola celkom reálna.

Konečná voľba však v piatok večer pri pracovnom rokovaní k festivalu Snehová vločka padne na Popradské pleso. Z piatka na sobotu vyšlo na spln mesiaca, tak tušíme aspoň slabý mráz a posúvame odchod od hotela na 10:00. Ešte kontrolný telefonát Viktorovi, či netreba niečo na chatu vyniesť a môže sa vyraziť. Ponúka sa plynová bomba, ktorá už čaká za prvým mostíkom. Tak namiesto batoha na chrbát prázdnu krošňu a ide sa!

V lese je už vyšlapaná stopa, sem-tam trčia nejaké tie kamene, no na začiatok novembra sa nie je čo sťažovať. O chvíľu sme nad hranicou lesa a objavujú sa prvé výhľady do Mengusovskej doliny. Kôprovské Nižné a aj Hlinské sedlo vyzerajú prejazdné, Satanov žľab ešte asi nie. My však mierime iným smerom a za rázcestníkom sa stretávame s červenou raketou, ktorá nám bude najbližšie 2 hodiny robiť spoločnosť. Keďže si s Peťom propán-butánový náklad pravidelne striedame, cesta nám rýchlo ubieha. Zimnou cestou sme raz-dva pri Žabích plesách, ktoré ešte veľmi ani nestihli zamrznúť. Pohľady však upierame na Voliu vežu. V jej bezprostrednom okolí sa nachádza Východná Volia štrbina, kde by sme sa chceli ísť dnes pozrieť. Najprv však treba dokončiť vynášku a poradiť si s rampou. Zišlo by sa aj pásy navoskovať, keďže striedanie plus a mínus im veľmi dobre nerobí. Pomôžu psovodi z HZS a my môžeme pokračovať. V rampe sú už vychodené schody a Viktor už stihol záver preistiť fixným lanom. Nakrátko križujeme letný chodník, no posledný kus ku chate opäť na pásoch. Rozviazať vynášku a poď ho do nepolyžovanej Váhy. Skidepot posúvame až na rameno Rysov.

Pásy dole, lyžiarky dotiahnuť a môžu prísť prvé oblúky zimy 2017/2018. Našťastie si telo pamätá čo a ako a zjazd ku chate je v príjemnom snehu radosť. Po krátkom výstupe pod Kôpku máme štastie aj na pár oblúkov v prašane. V rampe vyzúvať netreba a podľa plánu sa ide na pásoch pod Voliu vežu. Sneh tu už má firnovitý charakter, čo nám umožňuje na pásoch vyšlapať až 50 výškových pod hrebeň. V štrbine skontrolujem snehovú situáciu na poľskej strane, kde k ešte k ideálnym lyžiarskym podmienkam nejaký ten meter snehu chýba. Posledný pohľad na siluetu Žabieho koňa, ktorý vrhá tieň na Rysy a tretí zjazd dňa sa môže začať. Odtopených je viac ako ideálne 3 centimetre, stehná už začínajú cítiť únavu, tak mi treba v polovici svahu aj prestávku urobiť. Nič to, veď je len začiatok, dúfajme že dlhej sezóny. Lyžovačka pod Wachterku je ešte stále fajn, nižšie je to už len kľučkovanie medzi kosodrevinou, prípadne rozbitým úzkym snehovým tobogánom. No s dvoma krátkymi prenášaniami bez ujmy na lyžiach sme pri hoteli.

Verím, že článok pre Vás fanúšikov vetromagu a skialpinizmu bude vítanou inšpiráciou na začiatku zimy (rozumej novembra) a že na ďalšie sneženie nebudeme musieť dlho čakať. Kto by mal záujem o kvalifikovanejšiu inšpiráciu, ten nech príjme pozvanie na 4. ročník skialpového festivalu Snehová vločka. Bližšie informácie na snehovavlocka.sk a zanedlho aj tuto na vetromagu. V mene organizátorov sa už tešíme na Vašu účasť!

 Lukáš Stanzel