Mliečna nedeľa medzi Ploskou a Krížnou

V sobotu sa nedalooo, ale náplasťou na boľačku bola predpoveď: vraj nedeľa bude krajšia, menej oblakov. Takže skoré ráno nedeľné: ešte za tmy na vlak a už za brieždenia von z busu. Ako jediný cestujúci, na konečnej v Liptovských Revúcach. Po poslednom snežení a oteplení (obe samozrejme intenzívne, len to sneženie kratšie, ako vždy) sa našťastie dá skočiť do lyží už dole v dedine, pri kaplnke. A pozerám, že sa bude dať opatrne aj zlyžovať. No paráda.



Nad hlavou sa mraky ženú, pri salašoch vliezam do nich, dokonca 10-minútová metelica sa vyskytla. Ale idem s úsmevom, Aladin mi povedal, že už len lepšie bude. Pod nohami staré tvrdé snehy, na nich trochu prášku, dobre to dole pôjde!



Na Ploskú vo fičáku - severáku takmer naslepo, ledva od tyče k tyči vidno, tak ich aspoň obíjam od námrazy. Pod nohami vydreté vetrom do ľadu, ale niečo čerstvé sa v tých šindľoch zachytilo, nehrkoce to skoro vôbec. Na Ploskej ale radšej pásy zhadzujem, nech ich nederiem.



Pod Ploskou už pod mrakom, už už sa to ide rozjasniť. Aj slnko prebleskne. Krásna mäkkučká cesta zasneženým lúkolesom. Ale len pod Suchý vrch. Tam, s naberaním výšky zas do mraku. Cez Ostredok a Frčkov miestami aj zle zájdem, kým tyčovanie objavím. A na Krížnej - najväčší smerovník v celej Veľkej Fatre ledva vidím, aj keď pri jeho plote stojím.



Doteraz ani noha, ale na Krížnej jasné že poriadne stádo. Mixované z pešiakov aj šliapačov. Pýtam sa kde je mrakom koniec? Vraj pod Líškou. Tak hrkocem dole, tu je to poriadne vyfúkané do ľadu. Pri chatke HS otáčam, to už mám výhľady do diaľav, akurát popod základňu mrakov. Ale nižšie po tom ľade sa mi nechce. Aj tak je už čas otočiť, spiatočný spoj nepočká.



Teda zas do mlieka, na jeho oslavu si dávam tiež jedno - ale sladké, kondenzované, s kravičkou optimistkou na obale. Hneď sa lepšie šmýka proti vetru. Krížnu som ešte trafil, ale hneď prvú tyč od nej nie. Hádam viac doprava by som mal... A už sa šmýkam bokom, dáko čoraz rýchlejšie a nedá sa brzdiť! Nakoniec sa pobiede podarilo, ale nevidím podklad ani oblohu, husté je tu to mlieko! Sklon svahu len odhadujem, tak nejako hmatom :-) Pre istotu lyže do rúk a hore peši. No nezabrzdiť, až niekde pod Rybovským sedlom by ma vypľulo :-)



Potom už skoro priama línia až na Ploskú, len sem - tam neplánovaná odbočka, keď mi fatamorgána v hmle ukáže tyč, ktorá tam nie je. A strmšie kľučkovanie dole z Kýšok obabrávam sprava, pekne po lúkach okolo salaša.



Z Ploskej do Revúc to nie je lyžovačka, len taký zrýchlený zostup. Hore kúsok toho šindľového ľadu, ale celkovo sa dajú pekné oblúčiky kresliť, aj prášok sa našiel v množstve akurátnom. Nižšie tie kamene na ceste? Po lúkach poobchádzať! Aj som pár ľudí tade napravil, nech nemusia česať sklznice. Asi boli aj vďační, trochu :-) A že do busu času ešte dosť, dal som si to hore ešte raz, ale už len do sedla Ploskej, po hranicu prášku. Veď sa ja raz túto zimu dočkám slnka!

Rišo Pouš