Lysec veľkofatranský: nočný prašanový aktuál

Nooo nasnežilo cez víkend a do ďalšieho ďalekooo, a aj predpoveď nie ktovieaká... Tak kedy má robotný ľud šliapať a aspoň nejaký prach si užívať, ak nie po práci? Takže jeden povoz, štyri telá, tri páry lyží, jeden lopár, ich postupné zbieranie od jedného kraja mesta na druhý, škrípanie zubami (aj v prevodovke) v pravidelnej zápche za Martinom, odbočka v Košťanoch v ústrety predvečerným, ružovým vrcholkom Veľkej Fatry, za chrbtom oranžové svetelné efekty západu slnka a nasúvajúceho sa frontu nad Malou Fatrou, hrkotanie po výtlkoch cez Belú, snehom zarovnané výtlky v Jasenskej doline a zimná rozprávka na parkovisku pri chate Lysec. V pláne klasika: na Lysec a dole, kade všetci chodia: po nefunkčnej zjazdovke, po lúkach, po zvážnici, po zarastených lúkach na Poľku a po hrebeni na vrchol. Dole asi 10 čerstvého, základ žiadny, porýľovanô fest, trávy a hliny poodkrývané v stopách po zjazdových oblúkoch – no čo, zvykáme si na takúto realitu, lepšie už byť nemusí:

Ale výšľap komfort, nemá zmysel opisovať, skôr to, aké je to smerom dolu. A dolu od vrcholového smerovníka prašanová radosť, lebo krtince síce ledva zakryté, ale viditeľné a obíditeľné, sklon síce mierny, ale prášok jemný, aj si niekto zaujúkal, aj sa dali nájsť nepopísané plochy:

Od Poľky dole na zvážnicu zavadzajú okrem krtincov aj špicaté kríky a na mnohých miestach už sa spravila hnusná krusta. Popri turistickej žltej značke najhoršie rozlyžované, treba odbočiť vyššie a schádzať šikmejšie.

Zvážnica použiteľná na opatrné oblúčiky, lebo podklad udupaný. Brzdiť sa dá aj jemne na okrajoch v hlbšom snehu, tam však pozor na ukryté žraloky. V strede cesty striehnu menšie pirane, ale tie zas lepšie vidno. Zákruta v pohode, pod ňou treba opatrnejšie – ako je to tam strmšie, pirane viac vystrkujú hlavičky.

Cez lúky pod zvážnicou (na Medzijarkoch) samozrejme komfortný odjazd v malom sklone po výstupovej stope, len prejazd lesíkom musí byť opatrný – tam v strede pod práškom kamene, na okrajoch konáre. Kto nechce stromčekovať koniec lúky ku zjazdovke do kopca, odbočí doprava na zvážnicu, je dobre vysnežená a málo vyšúchaná aj pod stromami.

Po zjazdovke dole najlepšie tade, kade sa hore chodí – síce je to rozryté, ale trčí väčšinou tráva a vidno ju, brzdiť sa dá v nahrnutých kopách snehu relatívne bezpečne. Nie je to o oblúkoch, skôr o opatrnom cik – cak schádzaní, ale dá sa. Opatrný musí byť aj skok cez jarok, ale dá sa to obísť:

Potom už len spodok zjazdovky, utlačený lyžami, lopármi aj nohami - pre lyže v podstate najbezpečnejší. A je tu mostík cez potok a neveríme vlastným lyžiam – dali sme to „kártukár“! Nooo, pár škrabančekov sa našlo, a aj jedna väčšia rana, ale hrany ostali tam, kde majú byť, tak spokooooo...

Rišo Pouš